Jamajku som navštívil v roku 2011, v rámci cesty na Kubu. Pri letu z Havanni do Kingstonu sme mali ešte stop na Kajmánskych ostrovov, kde sme strávili pár hodín. Napriek vízovej povinosti sme sa v kľude vybrali za bráni letiska, bez toho aby nás niekdo kontroloval. Do Jamajky sme sa vybrali po dvoch týžďnov strávených na Kube. Kdo cestoval po Kube vie, že jedno čo na Kube rozhodne nenajdete je dobre jedlo. Takže prvý cieľ na Jamajke boli supermarkety a miestne reštaurácie. Ale nepredbiehajme, do Kingstonu sme prileteli pod večer, ale kým sme si vybavili víza bolo už skoro 22 hodín. Noclah som si zjednal cez cestovatelske stránky couchsurfing u jedného týpka v srdci Trenchtownu. Každopádne ako správni backpacker som sa chcel s kámošom vybrať do mesta autobusom, lebo stál len dva doláre, na rozdiel od taxíka ktorý stál 20 dolárov. Po tom čo sme taxikára odmietli s tým, že ideme na vlastnú päsť nájsť našeho hostitela v Trenchtownu, tak sa taxikár rozosmial a ukončil svoj smiech otázkou, či chceme aby nás niekdo zabil. Je pravda, že podľa štatistík je v Kingstonu 1200 násilných vrážd ročne, ale nikdy to nieje také horké ako sa píše. Nakoniec sme taxík zobrali - pre istotu ;). Taxikár nás po hodine jazdy zaviezol do tmavej ulici, bez osvetlenia, ale plnej miestnych černochov. Ukázal na polorozpadnutú chatrču z vlnových plechov a povedal: number 26, get out guys...samozrejme sme nevyšli a poprosili taxikára aby tam pre našeho hostitela zašiel. Keď ten došiel k taxiku, tak sa nám začal vysmievať, že sa bojíme, ale uistil nás, že jeho hostia sú vo štvrty v bezpečiu. Casafire, ako sa náš hostitel volal, bol nakoniec super týpek, ktorý sa snaď každé ráno so špekom v ústach zobudil. Bol to miestny reagge spevák, ktorý nás aj zobral na svoj koncert, kde sme sa zoznámili s miestnym zvykom, že keď sa publiku páči pesnička, tak nenechajú speváka pesničku dokončiť a chcú aby začal od začiatku. Ako to povedal Casafire, ked v Jamaike dospievate pieseň, tak ste dospievali ;). Druhú plovicu výletu sme strávili na severnej časty ostrova. Ako záklaďnu sme si zvolili mesto Port Antonio a z neho sme sa presúvali k nádherným plážiam, ktoré boli ľudoprázdne. Každému návštevníkovy Jamaiky odporúčam ochutnať miestnu špeciality Jerk Beef alebo Jerk Chicken. Jedná sa o doma vyrobonú nesmierne pikantnú omáčku, do ktorej naložia mäso.
