fb 

Mywed

Peter Oberta

Profesionální fotograf ...

Okružná cesta po Pyrenejskom poloostrove bola moja prvá cesta na vlastnú päsť. Písal sa rok 2004 a v tej dobe som študoval v Olomouci. Síce som dva roky pred tým bol v Juhoafrickej Republike, ale tam som bol v sprievode môjho spolužiaka so strednej školy z Helsínk, Björnom. Na cestu po Pyrenejskom poloostrove som sa vydal s kamarátom Dušanom. S romantickou predstavou, že sa budeme premiestnovať po Španielsku stopom a stravovať sa ovocím zo stromov sme si kúpili len jednosmerné letenky do Madridu. Počas pristávajúceho manévra sme ešte z lietadla pozorovali hnedé  (plodné) poľia, ktoré pokrývali široko-ďaleko celý poloostrov. Až za pár dní neskôr, keď sme sa vymotali z Madridu, tak sme zistili, že sú to spálené poľia. Nieje divu, pri 37°C v tieni. Podmienky cesty boli veľmy dobrodružné. Spávali sme na lavičkách v parku, na benzínkach na dialniciach alebo v olivových hájoch. Tu si spomýnam, že nás raz takto zobudil o 6 ráno zvuk ťažkej techniky a keď sme vyliezli so stanu, tak sme asi 200 m od nás objavili kombajn, ktorý chemicky postrekoval olivovníky. Síce v manuálu stanu píšu, že ho poskládate za 10 minút, ale môžem prísahať, že v určitých situáciach ho poskládate pod 2 minúty ;). Čo sa týka stravovania, tak tie ovocné stromy boli tiež strela vedľa. Nie, že by tam žiadne neboli, ale všetky pomaranče boli plané. Takže hlavná zložka našej stravy bolo inštantné kura na paprike, cestoviny so sýrovou omáčkou a raz za týždeň trenčianske párky s fazulou. Je pravda, že sme si občas urobili radosť a kúpili sme si chorito salámu. Raz keď sme spali za jedným hotelom, tak vybehol kuchár a zahodil do koša orezanú kýtu proscuta . Tak, priznám sa, ešte sme z nej orezali pár deka. Nakoniec to bol ale vynikajúci výlet a strašne rád na neho spomýnam ... ale už nikdy viac :)